French language

Benin (fr. Bénin; 1958-1975 Dahome - fr. Dahomey / Dahomé), dlhý tvar Beninská republika, je štát nachádzajúci sa medzi Togom a Nigériou na západnom pobreží Afriky. Na území o rozlohe 112 000 km2; (skoro ako bývalé Česko-Slovensko) žije 11,49 milióna obyvateľov.

Mathieu Kérékou (prezident Beninu v rokoch 1972-1991 a 1996-2006) Benin bol v roku 1989 vo vážnej hospodárskej situácii. Na 4 milióny obyvateľov pripadal ročný HNP vo výške 940 miliónov dolárov a dlh vo výške 1 miliardy dolárov. Aj napriek odporu miestnej univerzity a štrajku sa Mathieu Kérékou dal v auguste 1989 znovu zvoliť za prezidenta republiky. Niekoľko dní pred voľbami bol v Paríži zatknutý Amadou Ahmed Cissé, do roku 1988 Kérékouov minister pre bezpečnosť a vzťahy s islamským svetom (Cissé bol negramotný človek, ktorý zbohatol z podvodov v Benine, napríklad zo sprenevery peňazí z Beninskej obchodnej banky), čo ešte viac potvrdilo už značné pochybnosti o beninskom režime.

Burkina, dlhý tvar Burkina Faso, je vnútrozemský štát v Západnej Afrike, ktorého rozloha činí 274 200 km2. Na severe susedí s Mali, na východe s Nigerom, na juhovýchode s Beninom, na juhu s Togom a Ghanou a na juhozápade s Pobrežím Slonoviny. Krajina je bývalou francúzskou kolóniou a teda aj jej oficiálnym jazykom je francúzština a naďalej udržiava úzke diplomatické styky s Francúzskom.

V oblasti Burkiny vznikali v 11. a 12. storočí tri mosijské ríše, ktoré sa roku 1896 stali súčasťou Francúzskej Západnej Afriky a roku 1919 samostatnou kolóniou, ktorá bola roku 1932 zrušená a roku 1947 znovu obnovená.

Burundi (v minulosti Urundi), dlhý tvar: Burundská republika, je malý štát z okolia Veľkých jazier v strednej Afrike, ktorý hraničí s Rwandou, Kongom (býv. Zairom) a Tanzániou. Napriek tomu, že ide o vnútrozemský štát, veľkú časť jeho západnej hranice tvorí jazero Tanganika. Názov štátu je odvodený z domorodého názvu rundčiny – Kirundi. Geografická izolácia, etnické konflikty a takmer žiadne nerastné bohatstvo robia z Burundi jednu z najchudobnejších krajín Afriky.

Mapa Burundi Bývalé nemecké koloniálne územie (od roku 1890) a belgické mandátne územie Ruanda-Urundi (od roku 1916) získalo 1. júna 1962 nezávislosť ako monarchia. Od štátneho prevratu 28. novembra 1966, vedeného plukovníkom Micomberom, je Burundi republikou.

Džibutsko, dlhý tvar Džibutská republika, je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Eritrea, Etiópia, Somálsko.

Džibutsko leží pri prielive Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom. Povrch krajiny je prevažne hornatý, nížina sa nachádza len pri pobreží. Najvyšším vrchom je Musa Ali, ktorý je vysoký. V strednej časti Džibutska leží tektonická zníženina okolo jazera Assal, preliačina, hlboká 155 m pod úrovňou mora. V štáte neexistujú stále rieky, podnebie je horúce a značne suché, keďže leží v zrážkovom tieni Etiópskej vysočiny. Zrážky na území nikde nepresahujú 200 mm za rok. Priemerná teplota v januári je 30°C a v júli 35°C.

Gabon, dlhý názov Gabonská republika (fran. République gabonaise), je štát na západnom pobreží Strednej Afriky. Nachádza sa na rovníku, a hraničí s Rovníkovou Guineou na severozápade, Kamerunom na severe, Kongom na východe a juhu, a Guinejským zálivom na západe. Má rozlohu takmer 270 000 km2 a jeho populácia sa odhaduje na 2,1 milióna ľudí. Hlavným a najväčším mestom je Libreville.

Od svojej nezávislosti od Francúzska v roku 1960 mal suverénny štát Gabon troch prezidentov. Začiatkom 90. rokov zaviedol Gabon systém viacerých strán a novú demokratickú ústavu, ktorá umožnila transparentnejší volebný proces a reformovala mnohé vládne inštitúcie.

Guinea (dlhý tvar Guinejská republika) je štát v Afrike. Úradným jazykom je francúzština, no používa sa aj fulbčina, malinke a susu. 85 % Guinejčanov sú moslimovia, 8 % kresťania a 7 % tvoria tradičné viery. Ich obyvateľstvo sa skladá z Fulbov (30 %), Malinkov (25%), Susuov (15%) a 30 % tvoria iné národnosti.

Administratívne delenie: 7 regiónov a tzv. špeciálna zóna hlavného mesta

Kamerun, dlhý tvar Kamerunská republika, je prezidentská republika v strednej Afrike. Nachádza sa medzi Nigériou, Čadom, Stredoafrickou republikou, Kongom, Gabonom a Rovníkovou Guineou. Hlavné mesto je Yaoundé.

Hlavný vplyv v štáte má už od roku 1982 prezident Paul Biya, predsedom vlády je od roku 1996 Pieter Musonge Mafari. Zákonodarným zborom je Národné zhromaždenie, ktoré má 180 miest. V krajine pôsobia 4 významnejšie politické strany. Juhozápadná časť Kamerunu sa usiluje o odtrhnutie a pripojenie k Nigérii (čo Nigéria silno podporuje).

Komory, dlhý tvar Komorský zväz (do roku 2001 Komorská federatívna islamská republika), je ostrovný štát v Afrike. Nachádza sa v Mozambickom prielive v Indickom oceáne a je súčasťou Komorských ostrovov.

Hlavné ostrovy:

Kongo, dlhý tvar Konžská republika (1970 – 1992: Konžská ľudová republika), je štát v Afrike. Hraničí so Stredoafrickou republikou a Kamerunom na severe, s Gabonom na západe a na juhu a východe s Konžskou demokratickou republikou. Hlavné mesto Brazzaville je zároveň najväčším mestom krajiny.

Kongo sa nachádza v centrálno-západnej časti subsaharskej Afriky, na rovníku. Leží medzi 4. rovnobežkou severnej zemepisnej šírky a 5. rovnobežkou južnej zemepisnej šírky a 11. poludníkom východnej zemepisnej dĺžky a 19. poludníkom východnej zemepisnej dĺžky. Má krátke pobrežie pri Atlantickom oceáne.

Konžská demokratická republika alebo (staršie) Kongo (býv. Zair), v rokoch 19711997 Zairská republika (Zaire), je rozlohou druhý najväčší štát afrického kontinentu. Hraničí so Stredoafrickou republikou a Južným Sudánom na severe, na východe s Ugandou, Rwandou, Burundi a Tanzániou, Angolou a Zambiou na juhu a na západe s Kongom. S Atlantickým oceánom ho spája približne dlhé pobrežie v Guinejskom zálive. Od roku 1886 do roku 1926 bolo hlavným mestom mesto Boma.

Názov „Kongo“ (znamená „lovec“) sa spája s kmeňom Bakongo, pochádzajúcim z Konžskej panvy. Názov tohto štátu (pôvodne belgickej kolónie) sa veľakrát zmenil. Po získaní nezávislosti na Konžskú republiku, 1. augusta 1964 na Konžskú demokratickú republiku (z dôvodu odlíšenia od susednej Konžskej republiky). 27. októbra 1971 prezident Mobutu zmenil názov na Zair, čo v preklade znamená „rieka, ktorá pohlcuje ostatné rieky“. Po skončení 1. konžskej vojny a zvrhnutí Mobutua v roku 1997 sa krajina znovu premenovala na Konžskú demokratickú republiku. V rokoch 19982003 v krajine zúrila 2. konžská vojna (Africká svetová vojna).

Madagaskar, dlhý tvar Madagaskarská republika, (1976-1992: Madagaskarská demokratická republika - krátky tvar Madagaskar; 1958-1975 Malgašká republika - krátky tvar Malgašsko ) je ostrovný štát ležiaci pri východnom pobreží Afriky.

Madagaskar je aj názov veľkého ostrova, na ktorom sa tento štát nachádza.

náhľad Mali, dlhý tvar Malijská republika, je vnútrozemský štát v západnej Afrike v povodí rieky Niger. Mali je oblasť s niekoľkými kultúrnymi zaujímavosťami kontinentu. Nachádza sa tu legendárne Timbuktu a v centre krajiny je dramatická Bandiagara, domov kultúry Dogonov. Hlavným mestom Mali je Bamako.

I keď je dnes Mali jednou z najchudobnejších krajín sveta, má dlhú a bohatú minulosť ako časť veľkého afrického impéria. Prvým takýmto impériom bola Ghanská ríša, ktorá od 8. do 13. storočia kontrolovala trans-saharské cesty karaván. Ghanská ríša padla po invázii moslimských Almoravidov, ale čoskoro ich nahradilo malijské impérium Mandika. Mali zväčšilo svoj štít sily a bohatstva počas 14. storočia, rozšírením takmer na celú západnú Afriku a kontrolou prakticky všetkých bohatých trans-saharských zlatých obchodných ciest. V tomto čase sa veľké malijské mestá, Timbuktu a Djenné, stali legendárnym centrom bohatstva, vzdelania a kultúry. Malijská kultúra netrvala dlho. V 15. storočí padli pod Songhai, ktorí založili ich vlastné hlavné mesto Gao. Songhai držali nadvládu do konca 16. storočia, pod tlakom zvonka i znútra. Koniec impéria Songhai taktiež zaznamenalo rozsudok nad históriou regiónu ako centrum trhu, pretože trans-saharské obchodné cesty rýchlo stratili ich vitalitu po založení morských ciest Európanmi.

Maroko, dlhý tvar Marocké kráľovstvo, je štát nachádzajúci sa na severe Afriky. V krajine žije približne 32 miliónov obyvateľov. Pod správu Maroka patrí aj anektované územie Západnej Sahary. Pobrežie krajiny leží na okraji Atlantického oceánu a na severe prechádza cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora. Hlavné mesto krajiny je Rabat.

* Mauretánia alebo Mauritánia môže byť aj staroveká krajina v dnešnom severnom Maroku a severnom Alžírsku, istý čas aj rímska provincia, po latinsky Mauretania alebo Mauritania, pozri Mauretánia (staroveká krajina).

Mauritánia, dlhý tvar Mauritánska islamská republika (do polovice 90. rokov 20. storočia bol slovenský názov Mauretánia a Mauretánska islamská republika), je štát v západnej Afrike.

Maurícius, dlhý tvar Maurícijská republika (bývalý slov. názov: Maurítius), je ostrovný štát ležiaci v juhozápadnej časti Indického oceánu, v súostroví Maskarény. Rozprestiera sa približne východne od ostrova Madagaskar a jeho rozloha je (vrátane priľahlých ostrovčekov). Tento hornatý, pôvodom vulkanický ostrov je dlhý a široký. Podnebie je tropické. Na Mauríciu žije viac ako jeden milión obyvateľov, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu Afriky.

Maurícijská republika je parlamentnou demokraciou s 5-ročným volebným obdobím. Hlavou štátu je prezident, ktorý má najmä reprezentačnú funkciu. Výkonná moc je v rukách premiéra, ktorý stojí na čele kabinetu. Maurícijské právo je založené na zmesi anglického a francúzskeho práva.

Vlajka Mayotte

Mayotte je zároveň zámorský departement a zámorský región Francúzska a EÚ.

Niger, dlhý tvar Nigerská republika, je prezidentská republika nachádzajúca sa takmer uprostred Afriky medzi štátmi Mali, Alžírsko, Líbya, Čad, Nigéria, Benin a Burkina. Na území o rozlohe 1,267 mil. km² tu žije okolo 20 miliónov obyvateľov (2016). Krajina nemá prístup k moru.

Niger sa nachádza na juhu Sahary a v strednej časti Sahelu.

Pobrežie Slonoviny, dlhý tvar Republika Pobrežia Slonoviny, je štát v Afrike.

Nachádza sa v západnej Afrike na pobreží Guinejského zálivu.

Rovníková Guinea, dlhý tvar Republika Rovníkovej Guiney, je štát v Afrike. Hlavné mesto je Malabo. Štát susedí s Gabonom a Kamerunom, po mori má spoločnú hranicu aj s Nigériou.

Štát sa nachádza na západe Afriky pri pobreží Guinejského zálivu severne od rovníka. Okrem pevninskej časti k nemu prináleží aj ostrov Bioko, ktorý je značne hornatý. Nachádza sa na ňom navyšší vrch krajiny Pico Basilé s výškou 3 008 m. n. m ako aj hlavné mesto Malabo. Druhým väčším ostrovom je odľahlý ostrov Annobón. Pobrežná časť pevninskej Rovníkovej Guiney je nížinatá a smerom na východ rastie nadmorská výška, pričom najvyšším je pomerne izolovaný vrch Fijellwing, ktorý meria 1 500 m. n. m. Väčšinu územia pokrýva náhorná plošina, ktorou preteká najdlhšia rieka Benito. V pevninskej časti sa nachádza aj najväčšie mesto štátu Bata. Podnebie je rovníkové, teplé, vlhké a pravidelné ročné zrážky predstavujú približne 2 000 mm.

Rwanda je malý vnútrozemský štát, ktorý hraničí s Ugandou (169 km), Burundi (290 km), Kongom (býv. Zairom) (217 km) a Tanzániou (217 km). Vďaka jej hornatému ale úrodnému terénu sa zvykne nazývať „Kraj tisícich vrchov“ (francúzsky: Pays des Mille Collines). Okolitému svetu sa táto najhustejšie obývaná krajina kontinentálnej Afriky stala známa genocídou z roku 1994. Predtým ju svet poznal ako domov horských goríl.

Prvými známymi obyvateľmi tejto oblasti boli Twaovia (Batwa) a Pygmejovia. Migrácia bantuských kmeňov však spôsobila ich presun alebo splynutie s nastupujúcim obyvateľstvom. Pred obdobím európskej kolonizácie Afriky sa na území dnešnej Rwandy nachádzal jeden z najrozvinutejších monarchiálnych systémov oblasti vytvorený kmeňom Tutsiov.

Senegal (francúzsky: Sénégal; wolofšsky: Senegaal), dlhý tvar Senegalská republika (francúzsky: République du Sénégal; wolofšsky: Réewum Senegaal), je štát v západnej Afrike. Hraničí s Mauritániou na severe, Mali na východe, Guineou na juhovýchode a Guineou-Bissau na juhozápade. Obklopuje Gambiu, štát zaberajúcu úzky kúsok zeme pozdĺž brehov rieky Gambia, ktorá oddeľuje južnú oblasť Senegalu Casamance od zvyšku krajiny. Taktiež zdieľa námornú hranicu s Kapverdami. Jeho hospodárskym a politickým hlavným mesto je Dakar.

Je to unitárna prezidentská republika a je najzápadnejším štátom Eurafrázie. Za svoj názov vďačí rieke Senegal, ktorá ho ohraničuje na východe a severe. Senegal sa rozprestiera na rozlohe takmer 197 000 kilometrov štvorcových a má okolo 16 miliónov obyvateľov. Štát vznikol ako súčasť nezávislosti francúzskej západnej Afriky od francúzskej koloniálnej nadvlády. Z dôvodu tejto histórie je úradným jazykom francúzština. Rovnako ako ďalšie pokoloniálne africké štáty, aj tento štát zahŕňa širokú škálu etnických a jazykových komunít, pričom najväčšími komunitami sú Wolofovia, Fulbovia a Sererovia.

Seychely (výslovnosť: „Sejšely“, dlhý tvar: Seychelská republika) je ostrovná republika v západnej časti Indického oceána, v blízkom susedstve Madagaskaru a východného pobrežia Afriky. Zaberá rozlohu približne (súš). Celkovo tvoria Seychely 115 ostrovov, z toho 45 sú Vnútorné ostrovy, ktoré sú najstaršími stredooceánskymi žulovými ostrovmi na Zemi. Zaberajú 54% celkovej rozlohy Seychel, ale žije na nich 99% populácie. Zvyšné ostrovy sú zväčša nízko položené koralové atoly a útesy (tzv. Vonkajšie ostrovy), ktoré sa delia ešte do 5 skupín.

Hlavným mestom Seychel je Victoria na ostrove Mahé. Ostrovy sú známe najmä ako luxusná dovolenková destinácia.

Stredoafrická republika je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Kamerun, Kongo, Konžská demokratická republika, Čad, Južný Sudán a Sudán. Hlavné a najväčšie mesto je Bangui.

Najväčšiu časť štátu tvorí náhorná plošina Azande, ktorá je rozvodím riek Ubangi (prítok Konga) a Šari (ústi do Čadského jazera). Priemerná nadmorská výška tejto náhornej plošiny je 450 - 600 m, pričom pohoria sú na západe, kde sa nachádza najvyšší vrch Mont Ngaoui (1421 m. n. m.) a na severovýchode, kde je pohorie Massif des Bongo. Podnebie je tropické, na severe je podnebie pasátové, s jedným obdobím zrážok (cca 1000 mm) a nachádzajú sa tu savany. Na juhu je tropické vlhké podnebie, sú tu pralesy a zrážky dosahujú 1600 mm. V riečnych dolinách sa nachádzajú galériové lesy. Lesy aj savany sú bohaté na faunu a flóru, pričom najvzácnejším endemitom štátu je gorila nížinná, ktorá sa nikde inde nevyskytuje.

Togo, dlhý tvar Togská republika, je štát v západnej Afrike. Ma podlhovastý tvar, na západe susedí s Ghanou, na východe s Beninom a na severe s Burkina Faso. Na juhu má krátke pobrežie Guinejského zálivu – bývalé Pobrežie otrokov, na ktorom sa nachádza hlavné mesto Lomé. Na ploche 56 000 km² tu žije 5 miliónov ľudí. Togo je jednou z najmenších afrických krajín.

Tradičné domy v Togu Obyvatelia sa členia do niekoľkých etnických skupín, z ktorých najpočetnejšia – okolo 2 mil. príslušníkov sú Adža-Ewovia, podiel ostatných je už pod 25 %. Skoro polovica obyvateľstva je gramotná. Úradným jazykom je francúzština, ale hovorí sa tu aj jazykmi jednotlivých kmeňov. Z náboženstva je najviac praktikovaný animizmus, kresťanov je tu 35 %, prevažne v mestách, ďalej tu je tiež moslimská menšina. Podľa sčítania ľudu v roku 2020 došlo k miernym zmenám v počte veriacich, ktoré sú nasledujúce: kresťania 42,3 %, moslimovia 14 % (väčšina sunnitov, malá menšina šiitov), ​​tradičné africké náboženstvá 36,9 %, bez vyznania 6 ,2 %, zostávajúce veľmi nízke počty patrí judaizmu, hinduizmu a budhizmu. Z tradičných náboženstiev prevláda thron a vodun. V Togu je bežné vyznávanie kresťanstva alebo islamu spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), existujú aj eklekticizmy a synkretizmu (konkrétne synkretizmus vodunu a kresťanstva).

Tunisko, dlhý názov Tuniská republika, je štát v Severnej Afrike. Krajina je členom AfDB, GATT, IBRD, IBD, LORCS, MMF, NAM, OAPEC, OAS, OAU, OSN, UNCTAD, WHO.

Krajina leží na území starovekého Kartága. Samotné mesto Kartágo je dnes súčasťou hlavného mesta Tunisu. Krajina sa osamostatnila spod francúzskej koloniálnej nadvlády v roku 1956. V polovici decembra 2010 v krajine prepukli sociálne nepokoje, ktoré neskôr začiatkom januára 2011 prerástli do ozbrojených stretov s políciou a armádou. Následným zvrhnutím vládcu, prezidenta Ben Alího 14. januára 2011 sa začala vlna revolúcií (v Tunisku dostala revolúcia prívlastok "jazmínová"), v ostatných arabských krajinách známa ako "arabská jar". 23. októbra sa v Tunisku uskutočnili prvé demokratické voľby, v ktorých zvíťazila strana umiernených islamistov. 12. decembra 2011 bol parlamentom zvolený nový dočasný prezident Munsif Marzukí.

Zjednotená arabská republika (arab. al-Džumhúríja al-Arabíja al-Muttahida) bol štát, ktorý vznikol zjednotením Egypta a Sýrie v roku 1958.

Federálny štát vznikol 1. februára 1958 po referende v oboch krajinách, ako prvý krok vedúci ku vzniku budúceho panarabského štátu. Hlavným mestom štátu bola Káhira. Štát existoval do vystúpenia Sýrie zo zväzku v dôsledku štátneho prevratu v roku 1961, hoci Egypt tento názov používal až do roku 1971.

Čad (dlhý tvar: Čadská republika) je štát, ktorý sa rozprestiera vo vnútrozemí Afriky na plošinách Sahary. Hlavné mesto je N’Djamena. Severnú tretinu krajiny pokrývajú piesočnaté púšte. Z nich vystupujú pieskovcové plošiny Ennedi a pohoria sopečného pôvodu Tibesti. Pre veľkú časť krajiny dodávajú vodu rieky Šari a Logone. Rozprestiera sa tam aj plytká panva s Čadským jazerom, ktorého rozloha sa mení. Čad susedí s Líbyou na severe, Sudánom na východe, Stredoafrickou republikou na juhu, Kamerunom a Nigériou na juhozápade a Nigerom na západe.

V stredoveku vznikli na tomto území silné domorodé ríše. Koncom 19. storočia si väčšinu oblasti podrobil sudánsky bojovník Ráhib, ktorý kládol silný odpor francúzskej expanzii. Do roku 1904 bolo územie vojenským teritóriom, potom súčasťou administratívneho celku Ubangi-Šari-Čad, od roku 1910 v rámci Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1946 získal Čad štatút zámorského územia Francúzska, v roku 1958 bola vyhlásená autonómna republika v rámci Francúzskeho spoločenstva. Plnú nezávislosť získal Čad v roku 1960. V 70. a 80. rokoch Čad poznamenala občianska vojna. V roku 1991 prezident Idriss Déby začal demokratizačný proces. Viac ako 55 percent obyvateľstva tvoria moslimovia, najmä sunitského smeru, 25 percent vyznáva tradičné africké prírodné náboženstvá a zvyšných 20 percent iné náboženstvá, medzi ktoré patrí i kresťanstvo. Katolíkov je v Čade približne 9 percent.

Francúzske južné a antarktické územia (po francúzsky Terres australes et antarctiques françaises, skr. TAAF) sú územie Francúzska, ktoré má postavenie zvláštneho územia uvedeného v ústave Francúzska.

Donedávna to bolo zámorské územie (TOM) Francúzska, ale keďže táto kategória bola zrušená, ale postavenie tohto územia nebolo de facto zmenené, majú TAAF (ako jediné francúzske územie) de facto stále ešte postavenie „zámorského územia Francúzska“.

Laos, oficiálne Laoská ľudovodemokratická republika, je vnútrozemský štát v juhovýchodnej Ázii na polostrove Zadná India. Jeho susedmi sú Vietnam, Kambodža, Thajsko, Mjanmarsko a Čína. Väčšina obyvateľov Laosu patrí k etnickej skupine Lao, okrem nej tu však žije až okolo 120 národnostných menšín. Laos je socialistický štát s vedúcou úlohou jednej strany.

V laoštine je štát nazývaný Muang Lao (ເມືອງ ລາວ) alebo Pathet Lao, čo v doslovnom preklade znamená „laoská krajina“. Francúzi, ktorí spojili tri separované laoské kráľovstva do Francúzskej Indočíny v roku 1893, pomenovali krajinu podľa miestnych obyvateľov Laos (vo francúzštine sa koncové s vyslovuje veľmi ticho alebo vôbec).

Libanon, dlhý tvar Libanonská republika, je štát na Blízkom východe, pri východnom pobreží Stredozemného mora. Hraničí na severe a východe so Sýriou, na juhu s Izraelom.

Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii). Na západe hraničí s Libanonom a Stredozemným morom, na severe s Tureckom, na východe s Irakom, na juhu s Jordánskom a Izraelom (Golanské výšiny).

Okrem väčšinového arabského sunnitského obyvateľstva tu žijú aj Kurdi, Arméni, Asýrčania, Turci, kresťania či šiitski alaviti. Od roku 2011 prebieha v Sýrii občianska vojna, ktorú vedú proti sýrskej vláde povstalci sčasti z radov domáceho obyvateľstva a sčasti zo zahraničia.

Guadeloupe (čo úplne doslova znamená "Rieka vlka" – podľa Panny Márie Guadalupskej zo Španielska), staršie Zámorský departmán Guadeloupu a závislých území, je malá skupina ostrovov v Karibiku v Severných Záveterných ostrovoch asi 600 km na sever od Južnej Ameriky a 600 km na východ od Dominikánskej republiky. Kedysi sa Guadeloupe nazýval KARUKERA, čiže „ostrov krásnych vôd“.

Ostrovy sú integrálna súčasť Francúzska – sú jeho zámorský departement (skr. DOM) a zámorský región (skr. ROM).

Haiti, dlhý tvar Haitská republika, je štát v Karibskom mori ležiaci spolu s Dominikánskou republikou na ostrove Hispaniola.

Haiti (krajina vysokých hôr) bol pôvodný názov obyvateľov indiánov Taíno pre hornatú oblasť na západnej strane ostrova. Najvyšší bod v krajine je Pic la Selle vo výške 2 680 metrov. Haiti sa stalo prvým nezávislým štátom v Latinskej Amerike, ktorý sa vymanil spod koloniálneho vplyvu ako dôsledok povstania čiernych otrokov. Napriek tomu, že má spoločné kultúrne väzby s hispánsko-karibskými susedmi, Haiti je prevažne frankofónny nezávislý štát.

Martinik (po francúzsky Martinique), staršie Martinický zámorský departmán, je ostrov v Malých Antilách v Karibiku asi severovýchodne od Južnej Ameriky a juhovýchodne od Dominikánskej republiky. Ostrov je integrálna súčasť Francúzska – je to jeden z jeho zámorských departementov (skr. DOM) vo svojom vlastnom zámorskom regióne (skr. ROM).

Ostrov je dlhý približne a široký maximálne. Keďže je obklopený drobnými ostrovčekmi, čísla o jeho rozlohe sa rozchádzajú – podľa aktuálnych údajov má 1 128 km2. Pri tejto rozlohe je tretí najväčší v Malých Antilách (po Trinidade a Guadeloupe).

Svätý Martin]] Svätý Martin (po francúzsky oficiálne Collectivité de Saint-Martin) je zámorská správna korporácia Francúzska ležiaca na severnej polovici ostrova Svätý Martin, patriaceho do karibského súostrovia Malé Antily. Do 22. februára 2007 bol Saint-Martin súčasťou francúzskeho zámorského departementu Guadeloupe. Hlavným mestom je Marigot.

Južná časť ostrova s názvom Sint Maarten je konštituentná krajina Holandského kráľovstva.

Poloha ostrovov

Saint Pierre a Miquelon, dlhý tvar Ostrovy Saint Pierre a Miquelon, je zámorská správna korporácia Francúzska.

Svätý Bartolomej je ostrov v Karibskom mori, ktorý patrí do súostrovia Malé Antily.

Od 22. februára 2007 je zámorským spoločenstvom Francúzska.

Svätý Vincent a Grenadíny (do roku 2006 bol slovenský krátky tvar Svätý Vincent) je štát v Karibskom mori.

Trinidad a Tobago, dlhý tvar Republika Trinidadu a Tobaga, je štát v Karibskom mori.

Ostrovy Trinidad a Tobago objavil v roku 1498 na svojej tretej americkej ceste Krištof Kolumbus. V roku 1532 si ich privlastnilo Španielsko. V roku 1763 pripadlo Tobago Británii a v roku 1797 si Briti podmanili aj Trinidad.

Francúzska Polynézia (franc. Polynésie française, tahitsky Pōrīnetia Farāni) je zámorská správna korporácia (collectivité d'outre-mer/COM) Francúzska v Oceánii tvorená početnými ostrovmi. Zároveň má (v praxi len symbolické) postavenie zámorskej krajiny v rámci Republiky (pays d'outre-mer/POM). Stala sa kolóniou v roku 1880.

Do začiatku 21. storočia mala postavenie zámorského územia (territoire d'outre-mer, skr. TOM) Francúzska, ktoré ju, aspoň formálne, viac viazalo na materskú krajinu ako dnesbola to typická kolónia.

Nová Kaledónia (po francúzsky: Nouvelle-Calédonie) staršie Zámorské teritórium Novej Kaledónie a závislých území je zámorská správna korporácia sui generis Francúzska v Tichom oceáne.

Má rozlohu (z toho rovnomenný hlavný ostrov ) a počet obyvateľov 230 789 (2004).

Mapa Nových Hebríd (1905). Nové Hebridy, dlhý tvar Kondomínium Nové Hebridy, bolo britsko-francúzske kondomínium, ktoré jestvovalo v rokoch 1906–1980 na súostroví Nové Hebridy. V roku 1980 bola územiu udelená nezávislosť, pričom nezávislý štát nesie meno Vanuatu.

Poloha

Wallis a Futuna je zámorská správna korporácia Francúzska.

Francúzska Guyana (-normovaný názov) (po francúzsky Guyane (française)), staršie Zámorský departmán Francúzskej Guyany, je francúzske územie - zámorský departement (DOM) a zámorský región (ROM) - v Južnej Amerike.

Je to rozlohou najväčší francúzsky departement a jediné územie Francúzska a Európskej únie na juhoamerickom kontinente.