Rwanda (Republic of Rwanda)
 |
 |
| Vlajka Rwandy | |
Prvými známymi obyvateľmi tejto oblasti boli Twaovia (Batwa) a Pygmejovia. Migrácia bantuských kmeňov však spôsobila ich presun alebo splynutie s nastupujúcim obyvateľstvom. Pred obdobím európskej kolonizácie Afriky sa na území dnešnej Rwandy nachádzal jeden z najrozvinutejších monarchiálnych systémov oblasti vytvorený kmeňom Tutsiov.
V roku 1895 sa Rwanda stala nemeckou kolóniou. Nemci tu uplatnili podobný spôsob nepriamej vlády ako Briti v Ugandskom kráľovstve. Po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne sa správcom stalo pod mandátom Spoločnosti národov Belgicko spolu s Burundi pod názvom Ruanda-Urundi. Počas ich nadvlády sa k moci dostali menšinoví Tutsiovia, ktorých považovali za vyššiu triedu ako majoritných Hutuov. Pomocou takejto vlády viedli Belgičania prísnu politiku, čím dochádzalo k polarizácii týchto dvoch kmeňov. Mnoho mladých roľníkov sa pre vysoké dane a hlad presťahovalo do susedných krajín.
Po druhej svetovej vojne zverilo OSN správu Ruanda-Urundi znova Belgicku. Po sérii zmien, vrátane niekoľkých reforiem, zavraždenia kráľa Mutara III. v roku 1959, úteku posledného kráľa z rodu Nyiginyaovcov Kigeliho V. do Ugandy, začali získavať Hutuovia viac z moci a v čase získania nezávislosti v roku 1962 ju prakticky prevzali celú.
V roku 1990 vpadol z Ugandy tutsijský Rwandský vlastenecký front (RPF) s cieľom získať moc. Reakciou vlády Juvénala Habyarimana boli pogromy na tutsijské obyvateľstvo. V priebehu bojov boli Rwandskou vládou tajne trénovaní mladí muži v ozbrojených skupinách nazývaných interahamwe („bojujúci spoločne“). Na propagandu namierenú proti Tutsiom bolo zriadené vysielanie rozhlasovej stanice Radio Télévision Libre des Mille Collines (RTLM). V auguste 1993 podpísala vláda a RPF zmluvu o ukončení bojov známu podľa miesta podpisu ako Arushská dohoda. Boje aj napriek tomu pokračovali. OSN vyslala do oblasti mierové jednotky United Nations Assistance Mission for Rwanda (UNAMIR) pod vedením kanadského generála Roméa Dallairea, ktorý vo svojej knihe Shake Hands With The Devil z roku 2003 ostro kritizuje finančné ako aj ľudské poddimenzovanie tejto misie.
Počas konfliktu bolo RPF obviňované z bombardovania hlavného mesta. Predpokladá sa však, že tieto útoky boli realizované hutuskou armádou s cieľom odôvodnenia etnického násilia. 6. apríla 1994 bolo nad Kigali pri pristávaní zostrelené lietadlo s prezidentom Habyarimanaom. Zostáva nejasné, kto bol skutočným organizátorom atentátu, no hutuskí nacionalisti ho využili ako zámienku na uskutočnenie genocídy. Odhaduje sa, že v priebehu približne 100 dní bolo jednotkami interahamwe zabitých 500 000 až 1 000 0000 Tutsiov a umiernených Hutuov. Pomoc pre jednotky UNAMIR bola odmietnutá. Francúzske jednotky vyslané s cieľom stabilizovať situáciu pod Opération Turquoise nakoniec evakuovali iba nerwandských štátnych príslušníkov, nakoľko ich prítomnosť viedla k vyostreniu situácie.
Vstupom RPF do hlavného mesta Kigali sa dňa 4. júla 1994 oficiálne skončili boje. Z obavy pred odplatou Tutsiov ušli 2 milióny Hutuov do susedných krajín. Väčšina z nich sa už vrátila, no niekoľko militantných členov zostalo v Konžskej demokratickej republike a malo zásluhy na vzniku prvej a druhej Konžskej vojny. V roku 1996 napadla Rwanda a Uganda východnú časť Konžskej demokratickej republiky s cieľom získať vplyv a eliminovať jednotky interahamwe operujúce v tejto oblasti, čo viedlo k prvej Konžskej vojne.
Súčasná Rwanda stále zápasí s dôsledkami genocídy a vojny. Vodcovia rwandskej genocídy sú stíhaní Medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v Rwande a neformálnym vidieckym právnym programom Gacaca. Súčasné štátne zriadenie vedené Paulom Kagamem stráca podporu, čo vedie k ďalšiemu napätiu.
