Mapa - Gibraltár (Gibraltar)

Gibraltár (často prezývaný The Rock – Skala) je zámorské územie (teda v minulosti „korunná kolónia“) Spojeného kráľovstva.

Nachádza sa na juhu Pyrenejského polostrova, v mieste, ktoré je najbližšie Afrike. Táto strategická poloha umožňuje kontrolovať Gibraltársku úžinu, t. j. spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantikom.

Španielsko bolo nútené prenechať Gibraltár Spojenému kráľovstvu v roku 1713 Utrechtskou zmluvou po prehratej vojne o španielske dedičstvo. Roku 1830 sa gibraltárska posádka stala formálne britskou kolóniou. V rokoch 1967 a 2002 sa konali referendá o pripojení k Španielsku, ale väčšina obyvateľstva si želala zotrvať ako britská kolónia. Referendom schválenou ústavou v roku 2006 získal Gibraltár plnú moc nad správou vlastného územia. V rukách Britov tak ostala len obrana a medzinárodné vzťahy.

Gibraltárska skala bola obývaná už od kamennej doby. Práve tu bola objavená prvá lebka neandertálca ešte pred slávnym objavom v nemeckom Neandertale. O Gibraltáre sa dozvedáme z fenických, kartáginských aj rímskych dokladov (latinské meno Calpe). Po rozpade rímskej ríše tadiaľ putovali armády barbarských Vandalov a Gótov. V roku 711 tu pristála invázna armáda marockých Berberov vedená Tárikom ibn Sijádom. Ten nechal skalu po sebe premenovať na Džabal al Tárik (Tárikova skala), z čoho vznikol skomolením Gibraltár. Mauri na skale postavili pevnosť, z ktorej sa časti zachovali dodnes. Pevnosť bola počas reconquisty dobytá Španielmi v roku 1462.

V roku 1704 Gibraltár dobyl holandsko-britský expedičný zbor vedený sirom Georgom Rookom a tento stav bol formalizovaný v roku 1713 Utrechtskou zmluvou. Španieli skúšali Gibraltár niekoľkokrát neúspešne dobyť, o najtvrdší nápor sa pokúsili v roku 1783 (tzv. Veľké obliehanie).

Počas druhej svetovej vojny boli všetci civilní obyvatelia evakuovaní a Gibraltár sa opäť zmenil na pevnosť a námornú základňu. Odtiaľ Briti ovládali vstup do Stredozemného mora a boli schopní zásobovať Maltu a Severnú Afriku.

Aj po vojne napäté vzťahy s Frankovým Španielskom pokračovali. Ešte dnes o tom svedčí obrovská plechová „strecha“ na východnej strane skaly, ktorá slúžila na zachytávanie dažďovej vody počas španielskej blokády.