Surinam (Republic of Suriname)
 |
 |
| Vlajka Surinamu | |
Mapa Surinamu Bývalá holandská kolónia Surinam v Južnej Amerike (severne od Brazílie) získala nezávislosť roku 1975. Podľa ústavy, zrušenej roku 1980, bol Surinam parlamentnou republikou.
Ronald Venetiaan, Prezident Surinamu 1991-1996, 2000-2010 Roku 1667 získali kolóniu Holanďania výmenou za Nový Amsterdam (dnešný New York). Roku 1683 vznikla holandská spoločnosť Surinam, ktorá rozvíjala otrokárske plantážnické hospodárstvo. Viedenský kongres potvrdil Surinam ako holandskú korunnú kolóniu. Až do zrušenia otroctva roku 1863 pracovali na plantážach africkí otroci, čínsk i kuliovia a robotníci z Indie a Indonézie. Roku 1975 získal Surinam samostatnosť a bola vyhlásená republika. Vláda ministerského predsedu Hencka Arrona proklamovala politiku neúčasti v politických a vojenských blokoch. Po vojenskom prevrate roku 1980 prevzala vládu osemčlenná národná vojenská rada. Pokus o prevrat proti vojenskej vláde, zorganizovaný tohto roku zahraničnými žoldniermi, skončil neúspechom. Po zrušení ústavy a po vyhlásení výnimočného stavu sa roku 1982 stal hlavou štátu plukovník Dési Bouterse. Prechodná ústava mala zmeniť Surinam na socialistický štát. Na začiatku roku 1983 pozastavilo Holandsko všetku hospodársku pomoc tvoriacu tretinu príjmu Surinamu. Vo februári 1983 bola menovaná vláda v čele s ministerským predsedom Errolom Alibuxom. Vláda začala rokovať s Brazíliou, ktorá prisľúbila Surinamu rozsiahlu hospodársku a vojenskú pomoc. Roku 1986 vypukla pod vedením Ronnieho Brunswijka vzbura, ktorá prerástla do občianskej vojny, predbežnú mierovú dohodu sa podarilo uzavrieť v marci 1991. Roku 1986 obyvateľstvo ľudovým hlasovaním prijalo novú ústavu a v januári 1988 bol v slobodných voľbách zvolený prezidentom Ramsewak Shankar, ktorého neskôr vystriedal Johan Kraag, v septembri 1991 Národná ľudová rada zvolila prezidentom Ronalda Venetiaana.
