Mapa - Honduras (Republic of Honduras)

Vlajka Hondurasu

Honduras, dlhý tvar Honduraská republika, je štát na severe Strednej Ameriky, hraničiaci na západe s Guatemalou, na juhozápade so Salvádorom, na juhovýchode s Nikaraguou, na juhu s Tichým oceánom, na severe s Honduraským zálivom a Karibským morom. Tu patrí k Hondurasu súostrovie Islas de la Bahía, ktorého najväčšie ostrovy sú Utila, Roatán a Guanaja. Hodurasu patria aj súostrovia Islas del Cisne a Cochinos. V Tichom oceáne sa delí s Nikaraguou a Salvádorom o oblasť zálivu Fonseca, kde mu patria ostrovy Zacate Grande, El Tigre, Garrobo, Exposición, Güegüensi a ďalšie menšie ostrovy.

Viac ako 65% územia krajiny je hornatých, s priemernou nadmorskou výškou Morfologicky pozostáva krajina z troch typov: rovinatého severu pri karibskom pobreží, roviny na juhu pri tichomorskom pobreží a hornatého stredu krajiny. Ten sa člení na severnú, centrálnu a južnú časť.

Na severe (Cordillera Norte) sú najdôležitejšími pohoriami Espíritu Santo pri hranici s Guatemalou, Omoa a Nombre de Dios, kde je dominantný vrch Pico Bonito. V centrálnej časti (Cordillera Central) je najvyšším vrchom Maroncho v pohorí Montecillos. Najvyšší vrch krajiny je v južnej časti (Cordillera Sur), v pohorí Celaque. Ďalšími pohoriami v južnej časti sú Dipilto, Lepaterique, Puca alebo Opalaca a Merendón.

Rovinatý sever sa rozprestiera od guatemalskej po nikaragujskú hranicu a zaberá asi šestinu plochy celej krajiny. Z poľnohospodárskeho hľadiska je to najproduktívnejšia časť Hondurasu. Tadiaľto tečie aj najdlhšia rieka krajiny, zvaná Coco, alebo Segovia. Najväčšie povodie však majú rieky Patuca a Ulúa.

Rovina pri Tichom oceáne zaberá iba 2% plochy krajiny. Sú tu vhodné podmienky na chov dobytka. Tunajšie rieky sú kratšie a menej vodnaté ako na severe krajiny. Najvýznamnejšia je Choluteca.

Jediným prirodzeným jazerom je Yojoa medzi departmentmi Cortés, Santa Bárbara a Comayagua v nadmorskej výške a o rozlohe približne 90 km² a s pobrežím dlhým 50 km.